Asi nerozlišujem realitu

13. září 2014 v 18:43 | Niki |  tak všeobecne
Ahojte kočky ...

Mám sa krásne, všetko je fajn- ono skutočne aj je :) dokážem sa tešiť aj z tých najmenších maličkostí, ale v mojom živote je jedno ALE- a tým ALE je jedlo, pohľad na seba, postava....

Nie som tučná, no podľa mojich slov nie som ani chudá, aj keď ostatní mi vravia, že som chudá, ale čo ma o nich, ja sa takto necítim dobre a chcem s tým bojovať a chcem vyhrať a mať postavu mojich snov... Ale, bude mi to stačiť? bude i stačiť keď schudnem kilo, dve, tri, päť, desať...?! Ja skutočne neviem...
Dnes som zjdla akurát tak kúsok odtučneného tvarohu a asi deci mlieka v káve a napriek tomu sa cítim nejak plno, mizerne.... Cvičím, stále, koľko to ide... Ja viem, ja viem, pravidelná strava, zdravý životný štýl.. uniká mi to a mám pocit, že skutočne už nerozlišujem realitu od môjho sna byť štíhlou a ničím si tým život...
Máte to tu niekto podobne? rozumiete o čom vravím?
 

úvod

9. září 2014 v 14:00 | Niki |  tak všeobecne
Ahojte kočky

Založila som nový blog.. prečo? Pretože nechcem aby o ňom vedeli priatelia (áno niektorí naň prišli).
Môj bývalý blog bol style-de-vie.blog.cz

Mám zmiešané pocity. Som doma prakticky po skoro roku a pol (s menčími prestávkami, keď som pár dní bola doma). Njprv to boli tri mesiace Irsko, potom asi dv dni doma, potom rok francuzsko, potom pár dní doma a nakoniec dva mesiace Island a týždeň Taliansko.
Zrazu som sa ocitla doma na dva týždne a mám strach. Mám strach pretože nastáva kontrola mojich rodičov, priateľov, s ktorými si už nebudem len psať a skajpovať, ale idem sa s nimi stretnúť. Prakticky mám strach zo spoločnosti.
Milujem ľudí, ale je mi neprirodzené ako sa správa celkovo spoločnosť: "ty si ako krásne schudol, a nepribral si? a prečo si nedáš pizzu? Nie si nejaká unavená? prečo mi na to neodpovieš? ty si sa zmenil! " atď atď.

Prečo je to dnes len o výzore, málokoho zaujíma, čo cítime, prečo sme sa zmenili, čo nás trápi, čo nás robí šťastnými.

Prvá vec, keď som prišla domov bolo počuť: ty si ani nepribraala ani neschudla... preboha prečo sa o to niekto zaujíma, prečo ich to trápi a čo keď by som ribrala alebo schudla?!

A takto sa začína ten kolotoč byť doma a báť sa.

O dva týždne idem už do školy, čo je vlastne fajn, pretože budem opäť bývať sama a nikto m nebude kontroloať, nebudú žiadne spoločné obedy, nič.

Keď vidím pohľady ľudí na nejakú osobu, ktorá je chudá- zazerajú, ktorá je tučná- tak isto zazerajú.. ktorá je vypracovaná- zrazu sa ich názor zmení na to že nerobí nič iné len sa o seba stará a ktovie či sa stará aj o druhých... sme sudcovia bez kúska cti a kúska dobrého v sebe. Je mi z toho smutno

Momentálne bojujem sama so sebou, pretože viem ko sa má správne jesť, viem čo je pre telo dobré, viem že treba cvičiť primerane a atď atď, ale mám pocit že radšej nebudem jesť nič ako ysom mala počuť "a nepribrala si?".

Ja viem, že ma to nemusí trápiť- názor iných ľudí a podstatné je aby som sa ja cítila dobre, ale verte mi, necítim sa dobre. Neviem koľko vážim a ani ma to nezaujíma, ja sa len chcem cítiť dobre vo svojom tele.

No bojím sa že to nebude lenn pri tom, že "trocha schudnem", ale že nebudem spokojná nikdy... Neviem či mi rozumiete a č prežíva niekto z vás toto isté, no mám strach z jedla a zároveň ho mám rada.

Užívam si život môj život sa netočí okolo jedla, milujem každú jednu chvíľu života, no niekedy mám pocit, keď mám prázdny žaludok, že mi je lepšie, no je to skutočne tak?! pre telo určite nie, no pre dušu áno.. no pokiaľ nebude fungovať telo, nebude ani duša...

A preto mám aj taký link aký mám- pokračujúci boj.. no nechcem ho prehrať, chcem konečne nájsť tú správnu cestu a byť v živote spokojná a užívať si každú sekundu v ňom

Kam dál

Reklama