úvod

9. září 2014 v 14:00 | Niki |  tak všeobecne
Ahojte kočky

Založila som nový blog.. prečo? Pretože nechcem aby o ňom vedeli priatelia (áno niektorí naň prišli).
Môj bývalý blog bol style-de-vie.blog.cz

Mám zmiešané pocity. Som doma prakticky po skoro roku a pol (s menčími prestávkami, keď som pár dní bola doma). Njprv to boli tri mesiace Irsko, potom asi dv dni doma, potom rok francuzsko, potom pár dní doma a nakoniec dva mesiace Island a týždeň Taliansko.
Zrazu som sa ocitla doma na dva týždne a mám strach. Mám strach pretože nastáva kontrola mojich rodičov, priateľov, s ktorými si už nebudem len psať a skajpovať, ale idem sa s nimi stretnúť. Prakticky mám strach zo spoločnosti.
Milujem ľudí, ale je mi neprirodzené ako sa správa celkovo spoločnosť: "ty si ako krásne schudol, a nepribral si? a prečo si nedáš pizzu? Nie si nejaká unavená? prečo mi na to neodpovieš? ty si sa zmenil! " atď atď.

Prečo je to dnes len o výzore, málokoho zaujíma, čo cítime, prečo sme sa zmenili, čo nás trápi, čo nás robí šťastnými.

Prvá vec, keď som prišla domov bolo počuť: ty si ani nepribraala ani neschudla... preboha prečo sa o to niekto zaujíma, prečo ich to trápi a čo keď by som ribrala alebo schudla?!

A takto sa začína ten kolotoč byť doma a báť sa.

O dva týždne idem už do školy, čo je vlastne fajn, pretože budem opäť bývať sama a nikto m nebude kontroloať, nebudú žiadne spoločné obedy, nič.

Keď vidím pohľady ľudí na nejakú osobu, ktorá je chudá- zazerajú, ktorá je tučná- tak isto zazerajú.. ktorá je vypracovaná- zrazu sa ich názor zmení na to že nerobí nič iné len sa o seba stará a ktovie či sa stará aj o druhých... sme sudcovia bez kúska cti a kúska dobrého v sebe. Je mi z toho smutno

Momentálne bojujem sama so sebou, pretože viem ko sa má správne jesť, viem čo je pre telo dobré, viem že treba cvičiť primerane a atď atď, ale mám pocit že radšej nebudem jesť nič ako ysom mala počuť "a nepribrala si?".

Ja viem, že ma to nemusí trápiť- názor iných ľudí a podstatné je aby som sa ja cítila dobre, ale verte mi, necítim sa dobre. Neviem koľko vážim a ani ma to nezaujíma, ja sa len chcem cítiť dobre vo svojom tele.

No bojím sa že to nebude lenn pri tom, že "trocha schudnem", ale že nebudem spokojná nikdy... Neviem či mi rozumiete a č prežíva niekto z vás toto isté, no mám strach z jedla a zároveň ho mám rada.

Užívam si život môj život sa netočí okolo jedla, milujem každú jednu chvíľu života, no niekedy mám pocit, keď mám prázdny žaludok, že mi je lepšie, no je to skutočne tak?! pre telo určite nie, no pre dušu áno.. no pokiaľ nebude fungovať telo, nebude ani duša...

A preto mám aj taký link aký mám- pokračujúci boj.. no nechcem ho prehrať, chcem konečne nájsť tú správnu cestu a byť v živote spokojná a užívať si každú sekundu v ňom
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rika Rika | Web | 9. září 2014 v 17:07 | Reagovat

Ahoj. :) V prvom rade ti chcem poďakovať. :)

A áno, máš pravdu, ľudia vedia byť čudní. A poriadne. :D No ale čo s tým spravíme, ostáva nám len ich brať takých akí sú. :)
No viem, že niekedy je to ťažké. Ja sa medzi ľudmi tiež necítim najlepšie, keď viem, že všetci ma vidia ako tú tučnú.Svojou extrémne introvertnou povahou tomu síce tiež dosť napomáham, no ale čo. :D Veď to sa zmení a potom budú čumieť! :D Len keby to bolo také ľahké...

2 Bethany Bethany | Web | 12. září 2014 v 16:11 | Reagovat

Ahoj, díky za to, co jsi mi napsala na blog, hned mám z toho lepší náladu :o) Budu ráda, když ke mně budeš chodit, a já zase nakouknu na blog k tobě...

To, o čem píšeš v článku, moc dobře znám... u mě se jen tak 1 člověk z 10 nepodívá divně nebo zhnuseně, na všech ostatních vidím jejich pohledy nebo řeči. Potkávám úplně cizí lidi, ale přesto vím, o čem se spolu baví, když kolem mě projdou a pak se ještě dalších 15 metrů otáčí se smíchem. Doma mám to stejné, mamka čekala, že po operaci asi najednou budu o 100 kg lehčí, má pořád nějaké narážky :-/ Snažím se být proti tomu obrněná a být silná, nebrat siřeči lidí okolo vůbec k srdci, a jdu si za tím, co je mým cílem! :o)

3 Mary Mary | Web | 12. září 2014 v 20:22 | Reagovat

wow zavidim ti to cestovanie a hlavne pobyt vo francuzsku :)

4 L.S. L.S. | Web | 13. září 2014 v 9:30 | Reagovat

VIem ako sa cítiš, milujem jedlo, ale každé sústo naviac je pre mňa zároveň utrpením :( A čistý psyllium nie... dala som si ho s čajom :D

5 Ko Ky Ko Ky | Web | 13. září 2014 v 11:49 | Reagovat

Chápu, že jsi změnila blog :) na ten starý budeš chodit nebo ne?
Zcela tě chápu a je škoda, že v dnešní době se každý zajímá jen o vzhledem a ne o duši.V mém prostředí zatím nic takového nezažívám, ale snad ani nezažiju, protože jsem si tím prošla dříve a rozhodně mohu říci, že to není nic příjemného, tak ti držím dost sil,aby se to nějak utišilo a začali si všímat spíše sebe.

6 L.S. L.S. | Web | 13. září 2014 v 14:35 | Reagovat

Hej ja viem, dávam si väčšinou 2 kávové lyžičky :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama